utorok, januára 13, 2009

Deštruktívna sexualita pt.2 - Vzťahy ako módna záležitosť



Výrazne ma dnes podráždila konverzácia na ICQ s mojou Boženou, v ktorej mi oznámila, že svojím novým vzťahom zapadla do šedopriemernosti trápnych, zadaných indivíduí.
Opäť je tu jedno z tých období, keď sa všetky moje kamarátky transmutovali na šťastne zadané slečny a ja nemôžem nikam ísť bez toho, aby ma neničil pocit "piateho kolesa na voze". Napriek tomu, že sme s Ninou prišli na to, že nie som vhodná povaha do vzťahu, musím povedať, že je to depresívne.

Takže si kladiem otázku, čo to je? Prečo mám pocit, že by som mala mať vzťah, napriek tomu, že sa cítim sama so sebou super? Aby sme mohli chodiť na trápne dvojité rande a hrávať tenis vo štvorici?

Začínam nachádzať súvislosti so stádovitým efektom, ktorý som si tak často všímala na strednej, keď sa moje stupídne spolužiačky trhali o to, aby mohli zapadnúť do radu. Najprv to boli cikajúce bábiky, tamagoči a neskôr, keď nimi začala mlátiť puberta o to, ktorá už dostala pusu a ako sa Želmíra opovážila vyspať sa so svojím chalanom, keď ostatné sa nedostali ešte ani na druhú métu.
Závisť je hybnou silou množstva iracionálnych vecí, ktoré v živote robíme. A pokiaľ nedosahuje patologické rozmery, myslím, že je to ľudské, aj keď to všetci popierajú.

Iritujúce je, že ľudia v novom vzťahu, zaslepení láskou majú občas zrejme pocit, že musia mať patent na rozum. Moje kamarátky mi z lásky ku mne doporučujú čoraz väčších zúfalcov a ja sa stále viac oddávam šialeným asociáciám,že možno majú pravdu. Možno je vzťah naozaj to, čo mi chýba...
Považujem sa jednú z tých osobností integritou dostatočne veľkou na to, aby necítili neustálu potrebu mať niekoho pri sebe a potrebou zaradiť sa do mainstreamu romantických vzťahov, manželstiev a detí. Patrím k vehementným odporcom vzťahov, pretože mám pocit, že ma obmedzuje, keď sa musím prispôsobiť.
Za ideálne pokladám časovo obmedzené vlastníctvo reprezentatívneho kusu, vhodného maximálne na vyvolanie závisti menej šťastných kamarátiek, nech je to akékoľvek nemorálne. Podľa Niny je môj pohľad na vzťahy možné prirovnať k vlastníctvu nového exkluzívneho kusu oblečenia...Kúpite si ho, nosíte ho, všetci vám ho závidia a potom ho vymeníte za novší a krajší.

A čo ak nie?

Čo ak náhly pocit potreby mať vzťah, vyvolaný transmutáciou blízkeho okolia na šťastné páry, je uvedomením, že vzťahy v akejkoľvek prijateľnej podobe sú vlastne úplne normálne a moje ľudské pudy a občasné prejavy citovej slabosti ma predsa len začali dobiehať. Chcem celé menu a nie iba dezert!

Pestrej strave zdar, dobrú noc a veľa sily do rozkroku....

Maja ( a Nina ako nepostrádateľná poradňa a bezodná studňa dobrých nápadov :D )

1 komentár:

  1. Ako nahodny a nijak nezainteresovany citatel chcem podotknut,ze toto je tema o ktorej by sa dalo hovorit hodiny a aj tak by sa dvaja ludia nezhodli na tej istej myslienke..Ako som uz spomenula,kedze autorku poznam osobne,viem,ze pre nu by robenie niecoho obmedzujuceho posobilo ako strasne velky ovad,ktoreho by musela niest na svojom chrbte a pritom by ju stipal a stipal a...mam otazku..je obmedzujuce venovat sa cely den povinnostiam ktorym sa jednoducho vyhnut neda(skola,praca,upratovanie,kecanie na icq) a vecer,namiesto stravenia niekolkych hodin pozeranim Dr.Housea na nete,sa oddavat napriklad cvachtavym zvukom s niekym,koho mas jednoducho rada?a ten niekto sa na teba naozaj nenastve ak nahodou niekedy budes mat zase chut na svoj housemaraton sama doma..autorke by som chcela odkazat,ze by v tomto obdobi,ked uz je starsia,rozumnejsia a viac sexy,mohla aspon vyskusat nieco co cely cas odsudzovala:D maja,nikdy nezapadnes do ziadnej sedopriemernosti,lebo na to jednoducho niesi stavana.v uplne najhorsom pripade,aspon nebudes musiet riesit otazku zanedbaneho sexu,ktora je pre teba taka typicka:P

    OdpovedaťOdstrániť